KASÁČOVÁ, Lenka – SOKOL, Milan: Význam vizuálnej komunikácie v kontexte výtvarnej výchovy na 1. stupni základnej školy.
Bez prezumpcie symbolických systémov, prostredníctvom ktorých sa realizuje myslenie a komunikácia, nie je mysliteľný nijaký humanitný diskurz. Sprostredkovateľ – médium – je predpokladom i prejavom typicky ľudskej symbolizačnej aktivity, no zároveň aj podmienkou akejkoľvek výmeny informácií. Pre súčasnú informačnú a na masmédiách závislú spoločnosť sú príznačné nielen prudký rast poznania a s ním paralelná reorganizácia epistemologického pozadia kultúry, ale predovšetkým zmeny v jej komunikačných kanáloch. Tie sú zákonite prepojené so zmenami v percepčných a kognitívnych schémach dnešného človeka. Jednoducho povedané – vnímame, poznávame, myslíme a komuniku-jeme inak, ako pred päťdesiatimi rokmi. Kým päť storočí, ktoré nasledovali po Gutenbergovom vynáleze, by sme mohli nazvať dobou literárnou, súčasnosť charakterizuje tzv. pictorial turn (termín W. J. T. Mitchella), obrat k obrazu, ktorý prináša rastúci podiel vizuality na sociokultúrnej komunikácii. Ako poukázali E. Cassirer a po ňom N. Goodman, M. Foucault, W. Flusser, M. McLuhan, U. Eco a mnohí ďalší, je to práve charakter média (nech už ho chápeme ako jazyk či obraz, vedu či náboženstvo, televíziu alebo internet), ktorý je v mnohých aspektoch pre komunikačnú výmenu dôležitý, ak nie kľúčový.
