Category — Ročník 1, číslo 3.

Zámerom tejto vedeckej monografie je priniesť prvý kompletný pohľad na bohatý život a úctyhodné dielo prvého slovenského profesora pedagogiky, ktorý statočne a pracovito prežil tri hospodársko-politické režimy: spoločný štát Čechov a Slovákov po 1. svetovej vojne, samostatný slovenský štát počas 2. svetovej vojny a socialistické Slovensko v opätovnom spojení s Českou republikou.

Publikácia má štandardné časti historickej monografie. Okrem úvodu a záveru zahŕňa štyri rozvetvené kapitoly v celkovom rozsahu 60 strán.

Stiahnuť celý článok v PDF

Intenzívny záujem o diagnostikovanie v celom komplexe vied o výchove prináša nové pohľady aj na niektoré tradičné oblasti. K takýmto oblastiam patrí aj diagnostika realizovaná na úrovni odborného vzdelávania (stredných odborných škôl), pričom sa vyznačuje nielen špecifickou aplikáciou postupov a explanácií, ale aj novými pohľadmi na predmet a možnosti diagnostikovania. Zjednodušene možno konštatovať, že ako „všeobecná“ pedagogická diagnostika ovplyvňuje podoby a prostriedky diagnostikovania na úrovni špecifických oblastí, tak aj diagnostika odborných predmetov spätne obohacuje všeobecnú pedagogickú diagnostiku. Z tohto dôvodu predstavuje nová študijná príručka brnianskej autorky D. Janderkovej podnetný študijný materiál, ktorý si zaslúži pozornosť aj odbornej verejnosti na Slovensku, najmä preto, že prístup k takýmto publikáciám je značne obmedzený.

Stiahnuť celý článok v PDF

Východiskom publikácie s názvom Výchova a vzdelávanie v základných diskurzoch (2009), ktorej autormi sú Ondrej Kaščák a Branislav Pupala, je téza, že „každý z relevantných pedagogických diskurzov smeruje k iným praktickým odporúčaniam, formuluje špecifické ciele autvára osobitú terminológiu výchovnej praxe vrátane rôznorodých metodík či cvičení“. (s.8)

Zámerom knihy je tak poukázať na špecifiká jednotlivých diskurzov o výchove a vzdelávaní, analyzovať ich východiská, a tak vniesť poriadok do pedagogickej teórie a praxe. Nereflektované a nekriticky prijímané pedagogické koncepty totiž môžu negatívne vplývať na realizáciu pedagogického procesu, keďže jednotlivé teoretické smery „majú špecifické, nezriedka nezlučiteľné, dokonca protichodné ciele. (…) Rôznorodé techniky ametodiky (…) nie sú voľne kombinovateľné, pretože horizont ich zmysluplnosti je špecifický a môže viesť k nežiaducim efektom.“ (s. 9)

Stiahnuť celý článok v PDF