Anotácia: Po dlhé roky dominovalo v slovenských základných školách plynulé čí- tanie. Dôraz sa kládol najmä na presnosť a rýchlosť čítania. Medzinárodné štúdie čitateľskej gramotnosti PIRLS a PISA presunuli dôraz na čítanie žiakov pre reálny život a priniesli výsledky výkonov našich 10- a 15- ročných žiakov. Na Slovensku však máme málo informácií o úrovni čitateľskej gramotnosti dospelých. Cieľom tejto štúdie bolo získať vstupné údaje v tejto oblasti. Výskumný súbor tvorilo 133 študentov Pedagogickej fakulty UK v Bratislave, ktorým sme zadali testové úlohy PISA 2000. Predpokladali sme, že študenti podajú v týchto úlohách výrazne lepší výkon ako žiaci vo veku 15 rokov, ktorí písali podobný test v rámci PISA 2003. Hraničné skóre 90 bodov (90 % z maximálne možného výkonu) však dosiahlo len 25 % študentov. Na druhej strane 25 % študentov tejto vzorky nedosiahlo v testo- vých úlohách ani 75 bodov (75 % z maximálne možného výkonu). Pokiaľ ide o či- tateľské procesy, podľa očakávania (a v protiklade s 15-ročnými žiakmi) najvyššie skóre dosiahli vysokoškoláci pri získavaní informácií (86,2 b.), horšie pri interpre- tácii textu (81,8 b.) a najhoršie pri uvažovaní a hodnotení textu (78,9 b.). Zistenia o nízkej úrovni čitateľskej gramotnosti vysokoškolských študentov sú znepokoju- júce a vyžadujú si nápravu koncepcie vyučovania už na základných a stredných školách.
PEDAGOGIKA SK 2010, ročník 1, č. 3: 183-196
Kľúčové slová: čitateľská gramotnosť, medzinárodné štúdie, PISA, vysokoškolskí študenti
Stiahnuť celý článok v PDF
Anotácia: Problematika znalostní společnosti se ve společenskovědním diskursu častěji objevuje od 70. let 20. století v souvislosti s pracemi Petera F. Druckera a konceptem postindustriální společnosti Daniela Bella, kterou současně označuje i za informační či znalostní společnost. Soustředění zájmu v 70. až 90. letech 20. století na informační společnost odpoutalo pozornost od kvality znalostí k jejich kvantitě. Včlánku je věnována pozornost novějším analytickým konceptům znalostní společnosti, které reprezentují němečtí sociologové Nico Stehr, který je autorem Knowledge Societies (1994), a Helmut Willke. Opomenuty nezůstávají ani normativní přístupy nadnárodních společností jako je OECD a UNESCO. Cílem příspěvku je ozřejmit původ označení společnosti za znalostní, úskalí tohoto označení a objevivší se výzvy s tím spojené.
PEDAGOGIKA.SK, 2010, ročník 1, č. 3: 197-222
Klíčová slova: postindustriální společnost, informační společnost, znalostní spo- lečnost, znalosti, informace, vzděláváni
Stiahnuť celý článok v PDF
Anotácia: Autorka rozširuje perspektívu pedagogického myslenia až k epistemo- logickým obzorom súčasnej vedy. Nielen blízku budúcnosť, ale aj súčasnosť ľud- stva vníma zhľadiska praktických problémov, ktoré potrebujú prichádzajúce generácie vedieť riešiť. Z tohto dôvodu zdôrazňuje v edukácii dôležitosť nového definovania kompetencií s konotáciami konania, účelnosti a účinnosti. Hovorí o potrebe rozvíjania nového myslenia, v ktorom sa prekonáva rozdiel medzi pozna- ním a konaním, a charakterizuje ho viacerými prívlastkami – systémové, komplexné a technologické. Toto myslenie porovnáva s myslením „klasickým“. Do komplexného prístupu, ktorý v edukácii zdôrazňuje, zahŕňa aj etické, spoločenské a environmentálne kategórie. Pre autorku je zvlášť významné, aby sa odovzdané znalosti vrátili späť do spoločnosti.
PEDAGOGIKA SK 2010, ročník 1, č. 3: 223-237
Kľúčové slová: škola; znalosti; komplexnosť; kompetencie; kurikulum; systémové myslenie; vedomostná spoločnosť
Pokud bychom posuzovali stav vědní disciplíny podle toho, kolik akademických časopisů v oboru vychází, museli bychom konstatovat, že česká pedagogika prožívá zlaté časy. Čtenářům i autorům je k dispozici pět časopisů obecně zaměřených na pedagogické vědy, patří mezi ně dva časopisy vydávané Pedagogickou fakultou Univerzity Karlovy v Praze – Pedagogika a Orbis Scholae, dále dva časopisy se sídlem redakce v Brně – Pedagogická orientace (vydává Česká pedagogická společnost) a Studia paedagogica (Ústav pedagogických věd Filozofické fakulty Masarykovy univerzity) a konečně olomoucký časopis E-pedagogium, který vychází pod dohledem tamější Pedagogické fakulty Univerzity Palackého. Rozdíly jsou dané tradicí konkrétního časopisu i mírou reprezentace coby celonárodního periodika.
Stiahnuť celý článok v PDF
V úvodníku pedagogického radu vedeckého periodika Pedagogickej fakulty Acta Facultatis Paedagogicae Universitatis Tyrnaviensis z roku 2009 napísal O. Kaščák pod názvom Vedecké časopisy na červenej listine (http://pdfweb.tru ni.sk/down/ACTAFP/2009/2009d.pdf s. 5-7), že na Slovensku nastal čas ohrozenia vydávania serióznej pedagogickej časopiseckej tlače.
Autor poukazuje na neprajné podmienky najmä v súvislosti so zabezpečením vydávania vedeckého pedagogického časopisu Pedagogická revue. Pripomína aj súčasné úzke čitateľské pokrytie menovanými Actami Facultatis Paedagogicae UT.
Stiahnuť celý článok v PDF
