Category — (1) Štúdie / Studies

Anotácia: Príspevok je zameraný na oblasť výchovy žiakov a akcentuje potrebu jej výraznejšieho docenenia. Akcentuje, že výchova nie je len záležitosťou školy, ale celej spoločnosti. Je však samozrejmé, že škola a učitelia majú špecifickú úlohu a aj zodpovednosť. Realita je taká, že v školách pozorujeme rast nežiaducich prejavov žiakov, ktoré je potrebné inhibovať. Práve to, čo sa očakáva od učiteľov súčasnosti a budúcnosti, je zdôraznené v príspevku, napr. emocionalita edukácie, komplexnejší prístup k žiakovi a jeho správna diagnóza a pod. Sústredenie pozornosti na uvedené a ďalšie oblasti pomáha zo škôl odstraňovať agresivitu. V tejto súvislosti príspevok opisuje niektoré psychologické teórie agresie: teórie biologické, teórie frustrácie, teórie kognitívno-behaviorálne a teórie integratívne. V závere autori akcentujú myšlienku, že realita je taká, že súčasná doba devalvuje mravné, morálne a aj ostatné hodnoty ľudí. O to viac musíme posilňovať edukačnú prácu.

PEDAGOGIKA.SK, 2019, ročník 10, č. 2: 86-99

Kľúčové slová: výchova, nežiaduce prejavy, emocionalita edukácie, agresivita, mravné hodnoty.

Contribution to Devaluation Expressions of Pupils. The paper is focused on the area of pupil education and emphasizes the need for its appreciation. Education is not only a matter of school, but of whole society. But school and teachers have a specific role and responsibility. The reality is that in schools we can see an increase of unwanted pupils‘ manifestation that need to be inhibited. What is expected of present and future teachers is highlighted in the paper, e.g. emotionality of education, more comprehensive approach to the pupil and their correct diagnostics, etc. Focusing on these and other areas helps schools remove aggression. In this context, the paper describes some psychological theories of aggression: biological theory, theory of frustration, cognitive-behavioral theory and integrative theory. In conclusion, the authors emphasize the idea that reality is such that present times devalue moral and other values of people. Because of this we have to strengthen the educational work.

PEDAGOGIKA.SK, 2019, Vol. 10 (No 2: 86-99)

Key words: education, undesirable manifestations, emotionality of education, aggression, moral values.

Stiahnuť celý článok v PDF

Anotácia: Podľa vízií Svetového ekonomického fóra sa za jednu z top spôsobilostí budúceho človeka považuje schopnosť kriticky myslieť. V súčasnosti si čoraz častejšie uvedomujeme, že rýchly životný štýl, presýtenosť informácií, náročné spoločenské situácie a pod. ovplyvňujú rozhodovaciu schopnosť jedinca. Učiteľ už nie je nosným sprostredkovateľom informácií a v tomto kontexte sa mení aj jeho rola v škole. Okrem iného, jeho úlohou je naučiť žiakov logicky posudzovať informácie v rôznych sociálno-kultúrnych kontextoch a dospieť k rozhodnutiu s preukázaním citlivosti na spoločenský problém. Pripravujú učiteľské fakulty študentov v týchto dimenziách? Cieľom štúdie bolo zistiť u študentov učiteľstva úroveň schopnosti kriticky uvažovať pri vybranom spoločenskom probléme. Predmetom obsahovej analýzy boli odborné eseje (N = 207; dostupný výber), ktoré boli súčasťou povinného výstupu spoločenskovedného predmetu učiteľských študijných programov v rámci troch fakúlt Prešovskej univerzity v Prešove, realizovaného v zimnom semestri akademického roka 2016/2017. Analýzou odborných esejí bolo preukázané, že približne tretina študentov nedokázala aplikovať prvky kritického sociologického myslenia pri riešení daného spoločenského problému. Najväčšie nedostatky boli zistené v neschopnosti študentov preukázať citlivosť pri špecifikácii tézy, ktorú považujeme vo vzťahu k potrebe riešenia spoločenského problému a k charakteru výstupu za nosnú. Tento deficit je výsledkom nekritického preberania množstva informácií, absencia systematickej podpory kritického myslenia v edukácii a pod. Autorka súhlasí s potrebou kognitívnej revolúcie v slovenskom školstve, ktorú už pred časom avizoval prof. Miron Zelina.

PEDAGOGIKA.SK, 2019, ročník 10, č. 2: 100-126

Kľúčové slová: kritické sociologické myslenie, model písania odborných esejí, obsahová analýza esejí, schopnosť kriticky sociologicky uvažovať

The Need for Critical and Sociological Thinking in Teaching Study Programmes. According to the vision of the World Economic Forum, one of the top capabilities of a future person is the ability to think critically. Currently, we are increasingly aware of the fact that rapid lifestyle, information overload, difficult social situations, etc. do have an influence on a decision-making ability of an individual. Teachers are no longer the main intermediaries of information and in this context their role at school is also changed. Apart from that, their role is to teach pupils to evaluate information logically in different socio-cultural contexts and to reach their decision by proving their sensitivity to a social problem. Do faculties prepare their future teachers in these dimensions? The aim of the study was to detect the level of students‘ ability to critically reflect on a chosen social problem. The subject of the content analysis were scientific essays (N = 207; available choice ), which were a part of the compulsory output of the social-scientific subject of the teacher study programmes within the three faculties of Prešov University in Prešov, realized in the winter semester of the academic year 2016/2017. By analyzing scientific essays, it was shown that approximately one third of students failed to apply elements of critical sociological thinking in solving a given social problem. The students´ major shortcomings were found in their lack of ability to demonstrate sensibility in specifying the thesis that we consider fundamental in relation to the need to solve a social problem and the character of the output. The mentioned lack is the result of a non – critical obtaining the enormous amount of information, the absence of systematic support for critical thinking in education, etc. The author agrees with the need for a cognitive revolution in Slovak education, which has recently been reported by Prof. Miron Zelina.

PEDAGOGIKA.SK, 2019, Vol. 10 (No 2: 100-126)

Key words: critical and sociological thinking, model of writing scientific essays, content essay analysis, ability to think critical – sociological way

Stiahnuť celý článok v PDF

Anotácia: Predložený príspevok poskytuje prehľad možností štúdia hudobnopedagogických programov na Ludwig-Maximilians-Universität v bavorskom Mníchove a ich opis. Ďalej porovnáva slovenský a nemecký systém štúdia v oblasti hudobnej pedagogiky. Komparácii sa venuje na príklade programov banskobystrickej Univerzity Mateja Bela ako zástupcu slovenských univerzít, pričom uvádza jednotlivé rozdiely a podobnosti oboch systémov. Text sa zaoberá celým priebehom štúdia od prijímacích skúšok až po uplatnenie absolventov a spomína aj konkrétnu stavbu, moduly a predmety nemeckých študijných programov. Osobitne poukazuje na špecifiká priebehu učiteľského štúdia a jeho postavenia v nemeckej spoločnosti.

PEDAGOGIKA.SK, 2019, ročník 10, č. 2: 127-145

Kľúčové slová: hudobná pedagogika, študijné programy, porovnanie, Nemecko, Slovensko

Music Pedagogy at LMU in Munich. The submitted paper provides an overview of study possibilities in Music Pedagogy programs at the Ludwig Maximilian University of Munich, Bavaria, and compares the Slovak and German systems of study in the field of Music Pedagogy. The comparison utilizes Matej Bel University in Banská Bystrica as a representative example of Slovak universities in order to highlight individual differences and similarities of both systems. The text deals with the whole process of study from entrance exams to graduate placement, including the German educational structure, modules and courses of study. Specifically it points out the process of educating future teachers and its position in German society.

PEDAGOGIKA.SK, 2019, Vol. 10 (No 2: 127-145)

Key words: Music Pedagogy, Study Programs, Comparison, Germany, Slovakia.

Stiahnuť celý článok v PDF

Anotácia: Každý proces ľudskej činnosti je úzko spojený s prirodzenou potrebou hodnotenia a evaluácie, rovnako ani výchovno-vzdelávací proces si nemôžeme predstaviť bez hodnotenia. Štúdie o hodnotení v procese vzdelávania sú podrobne rozpracované v pedagogickom a metodologickom základe vzdelávania. Hodnotenie ako také, je komplexný a zložitý proces, lebo zahrňuje veľa premenných zo strany samotných aktérov hodnotenia. Zmeny spoločenských procesov prinášajú nové výzvy a potreby a požadujú nové postoje, prístupy a flexibilnosť od mladej generácie. Uvedené procesy si nevyhnutne žiadajú zmeny a inovácie v súčasnom systéme vzdelávania a zvlášť v hodnotení vzdelávacieho procesu. Naša štúdia prezentuje výsledky výskumu orientovaného na prehľad použitia a stupeň výskytu hodnotiacich nástrojov v procese hodnotenia žiackych učebných výstupov a rozvíjajúceho hodnotenia v pedagogickej praxi učiteľov. Získané dáta sme podrobili aj analýze stochastických vzťahov vzhľadom na faktor učiteľa a jeho vybraných atribútov (dĺžka pedagogickej praxe a vzdelávacia oblasť aprobačného predmetu učiteľa), zisťujúc ich mieru, akou determinujú odpoveď respondentov na ich využitie a stupeň výskytu jednotlivých nástrojov hodnotenia v ich pedagogickej praxi.

PEDAGOGIKA.SK, 2019, ročník 10, č. 1: 5-26

Kľúčové slová: školské hodnotenie, učebné výstupy, rozvíjajúce hodnotenie, nástroje rozvíjajúceho hodnotenia

Teacher and his selected attributes as factors of utilising school assessment tools. Every process of human activity is closely linked to the natural need for assessment and evaluation, as well as the education process cannot be imagined without evaluation. The evaluation process is generally complex, because involve many variables from the actors of the evaluation. The studies of school assessment and evaluation process are widespread and theirs pedagogical and methodological background is well elaborated. The changes of the society bring and describe new challenges and needs, predict and require new attitudes and flexibility of the young generation. These requirements lay a charge on our education system to innovate the recent school assessment and evaluation process. This paper deals with assessment practice in Slovakia and presents the results of the research focused on getting data about which pupils‘ learning outcomes are assessed and which kind of assessment for learning tools are used by teachers in school assessment process within their pedagogical practice. We also analysed the stochastic relationships in relation to the teacher factor and his selected attributes (the length of pedagogical practice and the educational area by the teacher’s subject specification), ascertaining the extent to which they determine respondents‘ response in using assessment tools and their frequency of occurrence in their pedagogical practice.

PEDAGOGIKA.SK, 2019, Vol. 10 (No 1: 5-26)

Key words: school assessment, pupils‘ learning outcomes, assessment for learning (AfL), tools for AfL.

Stiahnuť celý článok v PDF

Anotácia: Cieľom článku je uviesť do slovenskej pedagogickej diskusie špecifický prístup v reflektovaní a ďalšom rozvoji vyučovania postavený na vytvorení komunity kľúčových aktérov združených v sieti spolupracujúcich škôl, ich zriaďovateľov a facilitátorov z radov akademikov a ďalších odborníkov. Didaktická reflektívna komunita (angl. instructional rounds, porov. City, Elmore et al., 2009) v presne štruktúrovanom postupe definuje problémy praxe, vytvára popisné dáta z pozorovaní praxe, analyzuje ich a formuluje akčné teórie vybranej školy. Je postavená na princípe vzájomnej pomoci, vzájomného partnerského učenia sa, sleduje rozvoj celého kolektívu (školy a systému) a dáta čerpá najmä zo sledovania správania žiakov a ich porozumenia úlohám, do ktorých sú zapájaní. Prístup umožňuje odstraňovať zvyčajné bariéry medzi hodnotiteľom a hodnoteným a zapája všetkých aktérov vzdelávacieho procesu, čím podporuje systematickosť v rozhodovaní o zmenách riadenia a manažovania škôl. Vychádza z participatívnej paradigmy, ktorej prijatie je podmienené posilnením autonómie škôl a rol jednotlivých aktérov v školách.

PEDAGOGIKA.SK, 2019, ročník 10, č. 1: 27-46

Kľúčové slová: didaktická reflektívna komunita, profesijný rozvoj učiteľov, rozvoj školy, hodnotenie, participatívna paradigma.

Instructional rounds: paradigm of sharing and helping vs. the paradigm of judging in the instructional practice improvement. The aim of the article is to introduce a specific approach in the reflection and improvement of teaching. The instructional rounds (Elmore et al., 2009) aims at creating a community of key actors associated in a network of cooperating schools, their founders, superintendents, parents, facilitators from academics, and other professionals. Rounds, in a precisely structured way, defines practical problems, creates descriptive data from practice observation, analyses them and formulates the action theories for the visited school. The cooperation is based on the principle of help and mutual learning. It´s focused on development of the entire team (schools and system) and draws particulars from observing pupils‘ behaviour and understanding of the tasks they are involved in. The approach allows to remove the usual barriers between the evaluator and the observed teacher. All actors are engaged in the learning process, so that the systematic improvement of the school management is possible. The rounds approach originates from participatory paradigm whose admission is conditioned by strengthening both the autonomy of schools and the role of individual actors in schools.

PEDAGOGIKA.SK, 2019, Vol. 10 (No 1: 27-46 )

Key words: instructional rounds, teachers´ professional development, school development, evaluation, participatory paradigm.

Stiahnuť celý článok v PDF