Category — (3) Recenzie / Reviews

Kniha profesora sociálních věd, manželského a rodinného terapeuta Williama J. Dohertyho „Kdo koho vychovává?“ zapadá do řady prací amerických křesťansky orientovaných autorů, kteří volají po návratu k tradičním a osvědče-ným hodnotám, stylům a metodám výchovy. Z tohoto hlediska má Dohertyho přístup k výchově dětí např. blízko k jinému americkému autorovi Jamesi Dobsonovi, jehož práce „Láska a kázeň ve výchově dětí“ (1997) nebo „Výchova chlapců“ (2003) byly přeloženy do češtiny. Doherty, podobně jako Dobson, varuje před americkým „měkkým“ chápáním kázně, v jehož pozadí stojí radikální rovnostářský étos, který přijímá generace narozená v padesátých (jak uvádí Dobson), resp. po šedesátých letech (jak tvrdí Doherty) minulého století. Oba autoři kritizují pojetí výchovy, kdy se dospělí (rodiče, popř. učitelé) stylizují do role přátel, starších sourozenců, spojenců, partnerů a pomocníků („služebníků“) dětí. Svůj úkol chápou jako bezmezné respektování potřeb dětí, zvyšování jejich sebeúcty a pocitu důležitosti. Oba autoři se shodně táží, jestli dnešní děti potřebují pro svůj zdravý růst právě toto.

Stiahnuť celý článok v PDF

Cieľom publikácie je prispieť k objasneniu zložitého procesu, akým sa dieťa učí jazyk a komunikáciu s ním. Publikácia analyzuje proces osvojovania si jazyka a rozvoja komunikačných schopností detí na základe teórií a výskumov vývinovej psycholingvistiky. Táto vedná oblasť je u nás menej rozvíjaná, pre-tože sa v našich podmienkach detská reč skúma málo. Autor veľmi dôsledne prezentuje doteraz zistené poznatky z tejto oblasti a dopĺňa ich výskumami, realizovanými predovšetkým v zahraničí. Mapuje aj empirické zistenia získané vo výskumoch uskutočnených v Čechách a na Slovensku. Text ponúka jednak súbor poznatkov o procese osvojovania si jazyka dieťaťom, jednak informácie o tom, ako boli tieto poznatky získané vo výskume. Ako celok kniha odkrýva množstvo doteraz nepreskúmaných oblastí a na čitateľa pôsobí veľmi inšpira-tívne. V publikácii sa nachádzajú tzv. rámce, v ktorých sú podrobne opísané niektoré dôležité výskumné práce.

Stiahnuť celý článok v PDF

Hneď v úvode svojho diela autori deklarujú, že hoci sa k otázke vzdelanosti stavajú pozitívne a chápu ju ako predpoklad budovania a rozvíjania kultúry, snažia sa vyvracať niektoré mýty „vzdelanostnej spoločnosti“. Medzi tie hlavné patrí aj deklarovanie ekonomickej úspešnosti štátu v priamej úmere od počtu percent vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Ďalšími nepotvrdenými hypotézami súčasnej spoločnosti sú predstavy o zvyšovaní pružnosti ekonomiky na základe výšky dosiahnutého vzdelania, efektívnejšom rozvoji podnikateľských aktivít či pevnejších hodnotových rebríčkoch, závisiacich priamo od dosiahnutého vzdelania členov tejto spoločnosti. Je teda potrebné zbaviť sa ilúzií o tom, že „rozvoj vzdělanosti je sám o sobě schopen vyřešit problémy, kterým čelí moderní společnost ve fázi globalizované ekonomiky služeb. Žít v iluzích a konějšit se pověrami není přece důstojné vzdělání lidí“ (s. 25).

Stiahnuť celý článok v PDF

V oblasti historicko-pedagogického bádania treba s radosťou privítať každé nové dielo, ktoré akýmkoľvek spôsobom rozširuje naše doterajšie poznatky o dejinách školstva a pedagogiky. V plnej miere to platí aj o tejto publikácii, monografii s viacerými funkčnými prvkami učebnice. Recenzovaná publikácia vyšla z dielne vysokoškolskej učiteľky Blanky Kudláčovej z Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity. Je prvou časťou zamýšľanej trilógie mapujúcej dejiny pedagogiky – v autorkinej nomenklatúre – dejiny pedagogického myslenia.

Stiahnuť celý článok v PDF

Bez prezumpcie symbolických systémov, prostredníctvom ktorých sa realizuje myslenie a komunikácia, nie je mysliteľný nijaký humanitný diskurz. Sprostredkovateľ – médium – je predpokladom i prejavom typicky ľudskej symbolizačnej aktivity, no zároveň aj podmienkou akejkoľvek výmeny informácií. Pre súčasnú informačnú a na masmédiách závislú spoločnosť sú príznačné nielen prudký rast poznania a s ním paralelná reorganizácia epistemologického pozadia kultúry, ale predovšetkým zmeny v jej komunikačných kanáloch. Tie sú zákonite prepojené so zmenami v percepčných a kognitívnych schémach dnešného človeka. Jednoducho povedané – vnímame, poznávame, myslíme a komuniku-jeme inak, ako pred päťdesiatimi rokmi. Kým päť storočí, ktoré nasledovali po Gutenbergovom vynáleze, by sme mohli nazvať dobou literárnou, súčasnosť charakterizuje tzv. pictorial turn (termín W. J. T. Mitchella), obrat k obrazu, ktorý prináša rastúci podiel vizuality na sociokultúrnej komunikácii. Ako poukázali E. Cassirer a po ňom N. Goodman, M. Foucault, W. Flusser, M. McLuhan, U. Eco a mnohí ďalší, je to práve charakter média (nech už ho chápeme ako jazyk či obraz, vedu či náboženstvo, televíziu alebo internet), ktorý je v mnohých aspektoch pre komunikačnú výmenu dôležitý, ak nie kľúčový.

Stiahnuť celý článok v PDF