Slovak Journal for Educational Sciences / Slovenský časopis pre pedagogické vedy

Anotácia: V súčasnosti existuje veľké množstvo dôkazov o nízkej preferencii vedy medzi mladými ľuďmi v porovnaní s inými oblasťami vzdelávania. Napriek tomu je dokázané, že záujem o vedu existuje a to najmä do dovŕšenia veku desať rokov a postupne s vekom klesá. V príspevku sme sa zamerali na vplyv vedeckého kapitálu, ktorého súčasťou je aj vplyv rodiny, predchádzajúcich skúseností a každodenný kontakt s vedou pri formovaní sklonov detí k vede a vytváraniu pozitívneho postoja k vede. Cieľom príspevku je objasnenie pojmu „vedecký kapitál“ v podmienkach slovenskej odbornej komunity prírodovedného vzdelávania, ako koncepčného nástroja na meranie žiackych ašpirácií k vede. Zameriavame sa najmä na súhru „rodinného zvyku“ a vedeckého kapitálu s cieľom analyzovať, ako rodina a jej každodenné zvyky, zdroje, hodnoty a pocit identity ovplyvňujú mieru, v akej deti vidia, resp. nevidia vedu, ako svoju možnú budúcu kariéru. Inými slovami, pýtame sa, prečo je veda u niektorých žiakov viac „mysliteľná“, ako u iných.

PEDAGOGIKA.SK, 2020, ročník 11, č. 4: 204-215

Kľúčové slová: vedecký kapitál, záujem o vedu, ašpirácie k vede.

Pupils´ aspirations to science from the perspective of science capital and parent´s preferences. There is a great deal of evidence of a low preference for science among young people compared to other areas of education. Nevertheless, it is proven that interest in science exists, especially until the age of ten and gradually decreases with age. In the study, we focused on the impact of science capital, which includes the influence of the family, past experiences and daily contact with science on shaping children’s tendencies towards science and creating a positive attitude towards science. The aim of this study is to introduce the term “science capital” in the Slovak science education communities as a conceptual tool for measuring pupil’s aspirations to science. In particular, we focus on the interplay of „family habit“ and scientific capital to analyse how the family and its daily habits, resources, values and sense of identity affect the extent to which children see or they do not see science as their possible future career. In other words, we ask why science is more “conceivable” in some pupils than in others.

PEDAGOGIKA.SK, 2020, Vol. 11 (No 4: 204-215

Key words: science capital, interest in science, aspirations in science.

Stiahnuť celý článok v PDF

Anotácia: Výskumná štúdia je zameraná na analýzu súvislostí pracovnej spokojnosti zamestnancov školy a vnímaných osobnostných charakteristík lídra školy. Výskum bol realizovaný dostupným výberom u vzorky 52 pedagogických aj nepedagogických zamestnancov strednej odbornej školy v banskobystrickom regióne. Metodiku výskumu tvoril dotazník vlastnej proveniencie, ktorý zisťuje oblasť pracovnej atmosféry v škole (8 položiek na päťstupňovej škále) s dobrou reliabilitou (Cronbachova alfa 0,814), oblasť spokojnosti s pracovnými podmienkami (12 položiek na päťstupňovej škále) (Cronbachova alfa 0,764). Súčasťou dotazníka bol aj sémantický diferenciál s pätnástimi bipolárnymi adjektívami (sedembodová škála) na hodnotenie vnímaných osobnostných charakteristík lídra. Korelačná analýza výskumných údajov poukazuje na pozitívny silný signifikantný vzťah (0,530 – 0,694) medzi vnímanými osobnostnými charakteristikami lídra (vyrovnanosť, demokratickosť, empatia, vľúdnosť v komunikácii, obľúbenosť, ústretovosť a dobrosrdečnosť) a pozitívnou pracovnou atmosférou. Medzi spokojnosťou s pracovnými podmienkami a vnímanými osobnostnými charakteristikami lídra (empatia, tvorivosť pri riešení problémov, aktivita, obľúbenosť, ústretovosť, zodpovednosť a dobrosrdečnosť) sa ukazuje pozitívny stredne silný signifikantný vzťah (0,305 – 0,560). Výsledky poukazujú na dôležitú úlohu osobnostných charakteristík lídra školy pri vytváraní pracovnej atmosféry a pracovných podmienok v škole.

PEDAGOGIKA.SK, 2020, ročník 11, č. 4: 216-227

Kľúčové slová: pracovná spokojnosť, osobnosť lídra, zamestnanci školy, školský líder.

Context of the work satisfaction of school employees and perceived personality charakteristics of the leader in school. The research study is focused on the analysis of the context of work satisfaction of school employees and perceived personality characteristics of the school leader. The research was carried out by an available selection of a sample of 52 pedagogical and non-pedagogical employees of the secondary vocational school in the Banská Bystrica region. The research methodology consisted of a self-proven questionnaire, which identifies the area of working atmosphere at school (8 items on a five-degree scale) with good reliability (Cronbach alpha 0.814), satisfaction with working conditions (12 items on a five-degree scale) (Cronbach alpha 0.764). The questionnaire also included a semantic differential with fifteen bipolar adjectives (seven-point scale) to assess the perceived personality characteristics of the leader. The correlation analysis of the research data points to a positive strong significant relationship (0,530 – 0,694) between the perceived personality characteristics of the leader (balance, democracy, empathy, kindness in communication, popularity, helpfulness and kindness) and positive working atmosphere. There is a positive, medium-strong, significant relationship (0,305 – 0,560) between satisfaction with working conditions and the perceived personality characteristics of the leader (empathy, problem-solving creativity, activity, popularity, helpfulness, responsibility and kindness). The results point to the important role of the personal characteristics of the school leader in creating a working atmosphere and working conditions at school.

PEDAGOGIKA.SK, 2020, Vol. 11, (N 4: 216-227)

Key words: job satisfaction, personality of the leader, school staff, school leader.

Stiahnuť celý článok v PDF

Anotácia: Teoretické diskusie v sociológii mládeže sa čoraz viac zameriavajú na to, ako chápať spoločenské zmeny, umiestňovať mládež ako produkt sociálnych zmien, alebo okolo konceptov, ako je neskorá modernita a koncept generácie a mládeže. Tieto diskusie vyvolali otázky o tom, ako prekonceptualizovať koncepcie mládeže a dospelosti a širšie časové úseky, ktoré formujú skúsenosti mládeže s výzvou na permanentný výskum medzigeneračných vzťahov, vrátane jeho explanácie a z nej vyplývajúci „mesage“ decíznym orgánom, so snahou o prekonanie priepasti medzi doterajšími prístupmi a prístupmi pomocou konceptu „generácie“.

PEDAGOGIKA.SK, 2020, ročník 11, č. 4: 228-240

Stiahnuť celý článok v PDF

Slovenská pedagogická spoločnosť SAV a Katedra pedagogiky a andragogiky, Filozofická fakulta Univerzity Komenského, Bratislava pozývajú na medzinárodnú vedeckú konferenciu Medzinárodné dni PEDAGOGIKY a ANDRAGOGIKY I. (vedy o výchove a vzdelávaní), ktorá sa uskutoční dňa 20. 11.2020 na FiF UK v Bratislave

Stiahnuť celý článok v PDF

Pozývame záujemcov stať sa členom Slovenskej pedagogickej spoločnosti pri SAV

Stiahnuť celý článok v PDF