Category — (1) Štúdie / Studies

Anotácia: Neustále klesajúci záujem žiakov o vedu a techniku na vyšších stupňoch vzdelávania je predmetom výskumu už mnoho rokov. Cieľom štúdie bolo preskúmať vplyv rodinného prostredia, ako aj vplyv intervencie učiteľov a neformálneho vzdelávania na vedecké ašpirácie žiakov nižšieho sekundárneho vzdelávania na Slovensku. Analýzou odpovedí 175 respondentov pomocou online dotazníka sme zistili, že žiaci si uvedomujú užitočnosť a dôležitosť vedy v každodennom živote, pričom faktory rodinného prostredia a neformálneho vzdelávania súvisia s ich budúcimi vedeckými ašpiráciami. Žiaci, ktorí poznali niekoho, kto sa angažuje vo vede, mali väčšiu pravdepodobnosť, že budú o vede častejšie rozprávať, a tiež vykazovali vyššiu frekvenciu vedeckých ašpirácií. Bez ohľadu na vedecké ambície sa žiaci zhodli v rebríčku návštevnosti inštitúcií neformálneho vzdelávania. Najnavštevovanejšie sú zoologické a botanické záhrady a najmenej navštevované vedecké kluby.

PEDAGOGIKA.SK, 2021, ročník 12, č. 2, s. 85-96

 Kľúčové slová: neformálne vzdelávanie, vedecké ašpirácie, vplyv rodiny

The influence of family and (non)formal education on students‘ aspirations in science. The ever-decreasing number of students interested in science and technology in higher education and subsequently in work has been the subject of research for many years. The aim of the study was to examine the impact of the family environment, teacher intervention and the importance of non-formal education on the scientific aspirations of lower secondary students in Slovakia. By analysing the answers of 175 respondents using an online questionnaire, we found that students are aware of the usefulness and importance of science in everyday life and the factors of family environment and non-formal education are related to their future scientific aspirations. Students who knew someone involved in science were more likely to converse about science, and the frequency of aspirations for the scientific profession was also higher among these students. Regardless of student’s scientific ambitions, students agreed in the ranking of non-formal education institutions – the most visited are zoological and botanical gardens and the least visited are science clubs.

PEDAGOGIKA.SK, 2021, vol. 12, no. 2, p. 85-96

 Key words: non-formal education, aspirations in science, family influence

Otvoriť celý článok v PDF

Ročník 12, 2021, č. 1, s. 1-62

Štúdie

• Dobrovolska, Natalya: Methodology of developing future IT- specialists’ competence in reading and speaking
• Kövérová, E., Pekárová, V., Kolcunová L., Ferenčíková, P., Rajčániová E., Tomšik, R.: Obsah slovného hodnotenia na prvom a druhom stupni základnej školy počas pandémie koronavírusu (SARS-CoV-2)

Diskusie

• Martincová, Romana: Implementácia etickej výchovy? Problémy a perspektívy
• Schmidt, Zuzana, Schmidt, Peter: Kompetencia verzus kompetentnosť

Recenzie

• Burkovičová, Radmila: Dieťa medzivojnového Slovenska (Miriam Láclavíková, Adriana Švecová)
• Silberg, Slavka: Profesijná andragogika (Dominika Temiaková et al.)
• Sládkayová, Michaela: Volný čas (Ivan Chorvát, Jiří Šafr)

Stiahnuť celé číslo v PDF

Abstract: The article defines the goals and content of interrelated training in reading and speaking in English of future specialists in the field of information technologies. It has been determined that the effectiveness of training is directly proportional to the validity of its content selection, which includes subjective (communication spheres, psychological and speech situations and roles, communicative goals and intentions, topics, problems and texts, speech samples) and procedural (speech skills and exercises for their development, relevant knowledge; skills in operating linguistic-socio-cultural material and exercises for their development, the ability to begin communication relations and exercises for their development, relevant knowledge; lexical, grammatical, phonetic skills and exercises for their development,  the ability to operate educational and communication strategies and exercises for their development) components. The list of spheres of communication in the content of interconnected training of reading and speaking in English is concretized for future specialists in the field of information technologies. Typical  communication situations in which future computer engineers can use information gained in the process of reading were determined.

PEDAGOGIKA.SK, 2021, ročník 12, č. 1: 5-17

Key words: Methodology, сompetences in reading and speaking, learning goal, skills, spheres of communication.

Metodológia rozvoja kompetencie v čítaní a hovorení budúcich IT špecialistov. V tomto článku boli zadefinované  ciele a obsah vzájomne prepojenej výučby čítania a hovorenia v anglickom jazyku pre budúcich odborníkov v oblasti IT technológií. Zistilo sa, že efektívnosť školenia je priamo úmerná platnosti výberu jeho obsahu, ktorý zahŕňa subjektívne (oblasti komunikácie, psychologické a rečové situácie a úlohy, komunikačné ciele a zámery, témy, problémy a texty, vzorky reči) a procedurálne (rečové schopnosti a cvičenia na ich rozvoj, príslušné vedomosti; zručnosti v práci s jazykovým a sociokultúrnym materiálom a cvičenia na ich rozvoj, schopnosť nadväzovať komunikačné vzťahy a cvičenia na ich rozvoj, príslušné vedomosti; lexikálne, gramatické, fonetické zručnosti a cvičenia na ich rozvoj, schopnosť využívať vzdelávacie a komunikačné stratégie a cvičenia na ich rozvoj) komponenty. Bol upresnený zoznam sfér komunikácie v obsahu vzájomne prepojenej výučby čítania a hovorenia v anglickom jazyku pre budúcich odborníkov v oblasti informačných technológií. Identifikujú sa typické komunikačné situácie, v ktorých môžu budúci počítačoví inžinieri použiť informácie získané v procese čítania.

PEDAGOGIKA.SK, 2021, vol. 12 (no. 1: 5-17)

Kľúčové slová: Metodológia, kompetencie v čítaní a hovorení, cieľ učenia, zručnosti, oblasti komunikácie.

Otvoriť celý článok v PDF

Abstrakt: Predkladaná štúdia si kladie za cieľ zistiť, v akej miere sa slovné hodnotenie vyskytovalo na základných školách počas mimoriadnej situácie pandémie SARS-CoV-2 a aké informácie toto slovné hodnotenie obsahovalo. Výskumný súbor tvorilo 296 rodičov a 309 detí. Pre účely výskumu bol zber dát realizovaný prostredníctvom dotazníkovej metódy. Výskumné výsledky naznačujú, že na prvom aj na druhom stupni základných škôl počas mimoriadnej situácie prevládala forma hodnotenia – slovné hodnotenie, ktoré väčšinou obsahovalo informáciu o zvládnutí učiva a v menšej miere informáciu o tom ako zlepšiť výkon v učení sa. Deti väčšinou rozumeli slovám v slovnom hodnotení, pričom viac žiaci druhého stupňa. Pri porovnaní rodičov a detí bol zistený signifikantný rozdiel vo frekvencii výskytu niektorých prvkov v slovnom hodnotení ako zvládnutie učiva, snaha a záujem dieťaťa, ktoré ako častejšie zaznamenali rodičia, kým informácie o tom čo a ako zlepšiť častejšie zaznamenali žiaci. Rozdiel bol taktiež zistený medzi prvým a druhým stupňom základnej školy, kde prvý stupeň základnej školy nachádzal častejšie ako druhý stupeň v slovnom hodnotení informácie o zvládnutí učiva, pokrokoch dieťaťa, snahe a záujme dieťaťa a správaní dieťaťa.

PEDAGOGIKA.SK, 2021, ročník 12, č. 1: 18-34

Kľúčové slová: slovné hodnotenie; klasifikácia; primárne vzdelávanie; SARS-CoV-2

Content of formative assessment in the first and second stage of primary school during a coronavirus pandemic (SARS-CoV-2). The present study aims to determine the extent to which teacher’s feedback as a form of formative assessment occurred in primary school education during the SARS-CoV-2 pandemic and what is its content. The research group consisted of 296 parents and 309 children. Data collection was carried out using the questionnaire method during the first wave of coronavirus pandemic in Slovakia. Research results suggest that in both the first and second stage of primary school, the formative assessment was a prevailing form of assessment. Information on mastering the curriculum was contained in the assessment most frequently, while suggestions on how to improve learning performance were included least frequently. The majority of children were able to understand the teacher’s assessment most of the time, with the second grade pupils understanding it more frequently. When comparing reports obtained from parents and children, a significant difference was found in the frequency of occurrence of some elements in the assessment – information on mastering the curriculum and effort of the child were reported as more frequent by parents, while teachers‘ suggestions on what and how to improve were more frequently observed by children. A difference was also found between the first and second stage of primary school. Feedback on mastery of the curriculum, the child’s progress, the child’s effort and behaviour were provided more frequently in the first stage of primary school.

PEDAGOGIKA.SK, 2021, vol. 12 (no. 1: 18-34)

Keywords: formative assessment; grading; primary education; SARS-CoV-2

Otvoriť celý článok v PDF

Anotácia: V súčasnosti existuje veľké množstvo dôkazov o nízkej preferencii vedy medzi mladými ľuďmi v porovnaní s inými oblasťami vzdelávania. Napriek tomu je dokázané, že záujem o vedu existuje a to najmä do dovŕšenia veku desať rokov a postupne s vekom klesá. V príspevku sme sa zamerali na vplyv vedeckého kapitálu, ktorého súčasťou je aj vplyv rodiny, predchádzajúcich skúseností a každodenný kontakt s vedou pri formovaní sklonov detí k vede a vytváraniu pozitívneho postoja k vede. Cieľom príspevku je objasnenie pojmu „vedecký kapitál“ v podmienkach slovenskej odbornej komunity prírodovedného vzdelávania, ako koncepčného nástroja na meranie žiackych ašpirácií k vede. Zameriavame sa najmä na súhru „rodinného zvyku“ a vedeckého kapitálu s cieľom analyzovať, ako rodina a jej každodenné zvyky, zdroje, hodnoty a pocit identity ovplyvňujú mieru, v akej deti vidia, resp. nevidia vedu, ako svoju možnú budúcu kariéru. Inými slovami, pýtame sa, prečo je veda u niektorých žiakov viac „mysliteľná“, ako u iných.

PEDAGOGIKA.SK, 2020, ročník 11, č. 4: 204-215

Kľúčové slová: vedecký kapitál, záujem o vedu, ašpirácie k vede.

Pupils´ aspirations to science from the perspective of science capital and parent´s preferences. There is a great deal of evidence of a low preference for science among young people compared to other areas of education. Nevertheless, it is proven that interest in science exists, especially until the age of ten and gradually decreases with age. In the study, we focused on the impact of science capital, which includes the influence of the family, past experiences and daily contact with science on shaping children’s tendencies towards science and creating a positive attitude towards science. The aim of this study is to introduce the term “science capital” in the Slovak science education communities as a conceptual tool for measuring pupil’s aspirations to science. In particular, we focus on the interplay of „family habit“ and scientific capital to analyse how the family and its daily habits, resources, values and sense of identity affect the extent to which children see or they do not see science as their possible future career. In other words, we ask why science is more “conceivable” in some pupils than in others.

PEDAGOGIKA.SK, 2020, Vol. 11 (No 4: 204-215

Key words: science capital, interest in science, aspirations in science.

Stiahnuť celý článok v PDF