Category — (1) Štúdie / Studies

Abstrakt: Predkladaná štúdia si kladie za cieľ zistiť, v akej miere sa slovné hodnotenie vyskytovalo na základných školách počas mimoriadnej situácie pandémie SARS-CoV-2 a aké informácie toto slovné hodnotenie obsahovalo. Výskumný súbor tvorilo 296 rodičov a 309 detí. Pre účely výskumu bol zber dát realizovaný prostredníctvom dotazníkovej metódy. Výskumné výsledky naznačujú, že na prvom aj na druhom stupni základných škôl počas mimoriadnej situácie prevládala forma hodnotenia – slovné hodnotenie, ktoré väčšinou obsahovalo informáciu o zvládnutí učiva a v menšej miere informáciu o tom ako zlepšiť výkon v učení sa. Deti väčšinou rozumeli slovám v slovnom hodnotení, pričom viac žiaci druhého stupňa. Pri porovnaní rodičov a detí bol zistený signifikantný rozdiel vo frekvencii výskytu niektorých prvkov v slovnom hodnotení ako zvládnutie učiva, snaha a záujem dieťaťa, ktoré ako častejšie zaznamenali rodičia, kým informácie o tom čo a ako zlepšiť častejšie zaznamenali žiaci. Rozdiel bol taktiež zistený medzi prvým a druhým stupňom základnej školy, kde prvý stupeň základnej školy nachádzal častejšie ako druhý stupeň v slovnom hodnotení informácie o zvládnutí učiva, pokrokoch dieťaťa, snahe a záujme dieťaťa a správaní dieťaťa.

PEDAGOGIKA.SK, 2021, ročník 12, č. 1: 18-34

Kľúčové slová: slovné hodnotenie; klasifikácia; primárne vzdelávanie; SARS-CoV-2

Content of formative assessment in the first and second stage of primary school during a coronavirus pandemic (SARS-CoV-2). The present study aims to determine the extent to which teacher’s feedback as a form of formative assessment occurred in primary school education during the SARS-CoV-2 pandemic and what is its content. The research group consisted of 296 parents and 309 children. Data collection was carried out using the questionnaire method during the first wave of coronavirus pandemic in Slovakia. Research results suggest that in both the first and second stage of primary school, the formative assessment was a prevailing form of assessment. Information on mastering the curriculum was contained in the assessment most frequently, while suggestions on how to improve learning performance were included least frequently. The majority of children were able to understand the teacher’s assessment most of the time, with the second grade pupils understanding it more frequently. When comparing reports obtained from parents and children, a significant difference was found in the frequency of occurrence of some elements in the assessment – information on mastering the curriculum and effort of the child were reported as more frequent by parents, while teachers‘ suggestions on what and how to improve were more frequently observed by children. A difference was also found between the first and second stage of primary school. Feedback on mastery of the curriculum, the child’s progress, the child’s effort and behaviour were provided more frequently in the first stage of primary school.

PEDAGOGIKA.SK, 2021, vol. 12 (no. 1: 18-34)

Keywords: formative assessment; grading; primary education; SARS-CoV-2

Otvoriť celý článok v PDF

Anotácia: V súčasnosti existuje veľké množstvo dôkazov o nízkej preferencii vedy medzi mladými ľuďmi v porovnaní s inými oblasťami vzdelávania. Napriek tomu je dokázané, že záujem o vedu existuje a to najmä do dovŕšenia veku desať rokov a postupne s vekom klesá. V príspevku sme sa zamerali na vplyv vedeckého kapitálu, ktorého súčasťou je aj vplyv rodiny, predchádzajúcich skúseností a každodenný kontakt s vedou pri formovaní sklonov detí k vede a vytváraniu pozitívneho postoja k vede. Cieľom príspevku je objasnenie pojmu „vedecký kapitál“ v podmienkach slovenskej odbornej komunity prírodovedného vzdelávania, ako koncepčného nástroja na meranie žiackych ašpirácií k vede. Zameriavame sa najmä na súhru „rodinného zvyku“ a vedeckého kapitálu s cieľom analyzovať, ako rodina a jej každodenné zvyky, zdroje, hodnoty a pocit identity ovplyvňujú mieru, v akej deti vidia, resp. nevidia vedu, ako svoju možnú budúcu kariéru. Inými slovami, pýtame sa, prečo je veda u niektorých žiakov viac „mysliteľná“, ako u iných.

PEDAGOGIKA.SK, 2020, ročník 11, č. 4: 204-215

Kľúčové slová: vedecký kapitál, záujem o vedu, ašpirácie k vede.

Pupils´ aspirations to science from the perspective of science capital and parent´s preferences. There is a great deal of evidence of a low preference for science among young people compared to other areas of education. Nevertheless, it is proven that interest in science exists, especially until the age of ten and gradually decreases with age. In the study, we focused on the impact of science capital, which includes the influence of the family, past experiences and daily contact with science on shaping children’s tendencies towards science and creating a positive attitude towards science. The aim of this study is to introduce the term “science capital” in the Slovak science education communities as a conceptual tool for measuring pupil’s aspirations to science. In particular, we focus on the interplay of „family habit“ and scientific capital to analyse how the family and its daily habits, resources, values and sense of identity affect the extent to which children see or they do not see science as their possible future career. In other words, we ask why science is more “conceivable” in some pupils than in others.

PEDAGOGIKA.SK, 2020, Vol. 11 (No 4: 204-215

Key words: science capital, interest in science, aspirations in science.

Stiahnuť celý článok v PDF

Anotácia: Výskumná štúdia je zameraná na analýzu súvislostí pracovnej spokojnosti zamestnancov školy a vnímaných osobnostných charakteristík lídra školy. Výskum bol realizovaný dostupným výberom u vzorky 52 pedagogických aj nepedagogických zamestnancov strednej odbornej školy v banskobystrickom regióne. Metodiku výskumu tvoril dotazník vlastnej proveniencie, ktorý zisťuje oblasť pracovnej atmosféry v škole (8 položiek na päťstupňovej škále) s dobrou reliabilitou (Cronbachova alfa 0,814), oblasť spokojnosti s pracovnými podmienkami (12 položiek na päťstupňovej škále) (Cronbachova alfa 0,764). Súčasťou dotazníka bol aj sémantický diferenciál s pätnástimi bipolárnymi adjektívami (sedembodová škála) na hodnotenie vnímaných osobnostných charakteristík lídra. Korelačná analýza výskumných údajov poukazuje na pozitívny silný signifikantný vzťah (0,530 – 0,694) medzi vnímanými osobnostnými charakteristikami lídra (vyrovnanosť, demokratickosť, empatia, vľúdnosť v komunikácii, obľúbenosť, ústretovosť a dobrosrdečnosť) a pozitívnou pracovnou atmosférou. Medzi spokojnosťou s pracovnými podmienkami a vnímanými osobnostnými charakteristikami lídra (empatia, tvorivosť pri riešení problémov, aktivita, obľúbenosť, ústretovosť, zodpovednosť a dobrosrdečnosť) sa ukazuje pozitívny stredne silný signifikantný vzťah (0,305 – 0,560). Výsledky poukazujú na dôležitú úlohu osobnostných charakteristík lídra školy pri vytváraní pracovnej atmosféry a pracovných podmienok v škole.

PEDAGOGIKA.SK, 2020, ročník 11, č. 4: 216-227

Kľúčové slová: pracovná spokojnosť, osobnosť lídra, zamestnanci školy, školský líder.

Context of the work satisfaction of school employees and perceived personality charakteristics of the leader in school. The research study is focused on the analysis of the context of work satisfaction of school employees and perceived personality characteristics of the school leader. The research was carried out by an available selection of a sample of 52 pedagogical and non-pedagogical employees of the secondary vocational school in the Banská Bystrica region. The research methodology consisted of a self-proven questionnaire, which identifies the area of working atmosphere at school (8 items on a five-degree scale) with good reliability (Cronbach alpha 0.814), satisfaction with working conditions (12 items on a five-degree scale) (Cronbach alpha 0.764). The questionnaire also included a semantic differential with fifteen bipolar adjectives (seven-point scale) to assess the perceived personality characteristics of the leader. The correlation analysis of the research data points to a positive strong significant relationship (0,530 – 0,694) between the perceived personality characteristics of the leader (balance, democracy, empathy, kindness in communication, popularity, helpfulness and kindness) and positive working atmosphere. There is a positive, medium-strong, significant relationship (0,305 – 0,560) between satisfaction with working conditions and the perceived personality characteristics of the leader (empathy, problem-solving creativity, activity, popularity, helpfulness, responsibility and kindness). The results point to the important role of the personal characteristics of the school leader in creating a working atmosphere and working conditions at school.

PEDAGOGIKA.SK, 2020, Vol. 11, (N 4: 216-227)

Key words: job satisfaction, personality of the leader, school staff, school leader.

Stiahnuť celý článok v PDF

Anotácia: Príspevok je venovaný problematike autority učiteľa, v súčasnej demokratickej spoločnosti opäť aktuálnej. Tento pedagogicko-psychologický konštrukt považujeme za dôležitý aj vo vzťahu k roli lídra, ktorá neodmysliteľne k tejto profesii patrí, minimálne vo vzťahu k žiakom, študentom. Cieľom tejto štúdie je preskúmať vnímanie pojmu autorita učiteľa u pedagógov na nižšom stupni sekundárneho vzdelávania. Ako výskumný nástroj používame metódu sémantického diferenciálu, ktorý je schopný naznačiť umiestnenie pojmu v jeho sémantickom priestore. Náš výskumný súbor tvorí 607 respondentov (86% žien a 14% mužov), učiteľov pôsobiacich na druhom stupni základných škôl. Výsledky vo všeobecnosti naznačujú skôr kladné vnímanie pojmu autorita (pozitivita a dynamika). Ako premenná, ktorá má vplyv na vnímanie tohto pojmu, sa ukazuje kvalifikácia samotná (ukončené úplné učiteľské vysokoškolské vzdelanie) a spôsob jej získania.

PEDAGOGIKA.SK, 2020, ročník 11, č. 3: 127-138

Kľúčové slová: autorita učiteľa, učiteľ – líder, sémantický diferenciál.

Perception of authority by teacher – leader of education. The paper focuses on teacher´s authority in our democratic society. This pedagogical and psychological construct is considered to be important in the relation to the role of a leader that is an inseparable part of teacher´s profession. The aim of our study is to find out how authority is perceived by teachers at lower secondary education. The research method of the semantic differential has been used. The research sample consists of 607 respondents (86 % female and 14 % male).The analyses of results proved more positive than negative perceiving of the term “authority”. The variable that has a considerable impact on perceiving this term is teacher´s qualification.

PEDAGOGIKA.SK, 2020, Vol. 11, (N 3: 127-138)

Key words: teacher´s authority, teacher-leader, semantic differential.

Stiahnuť celý článok v PDF

Anotácia: Predkladaná štúdia analyzuje vzťah interakčného štýlu učiteľa a jeho črtovej emocionálnej inteligencie. Výskumná verifikácia vzťahu týchto dvoch premenných sa uskutočnila prostredníctvom dát získaných z dotazníka črtovej emocionálnej inteligencie TEIQue-SF (Trait Emotional Intelligence Questionnaire – short form, Petrides, 2009; v slovenskom preklade Kaliská, Nábělková, 2015) a sebavýpoveďového dotazníka zisťujúceho interakčný štýl učiteľa IŠU (Wubbels, Levy, 1993; slovenský preklad Gavora, Mareš, 2000) na vzorke 105 učiteľov (16,19% vzorky tvorili muži) základných a stredných škôl Slovenska. Výskumné zistenia naznačujú, že čím lepšie učiteľky a učitelia našej výskumnej vzorky rozumejú vlastným citom a sú schopní vcítiť sa do citov iných ľudí, tým viac dokážu počas vyučovania vytvárať uvoľnenú atmosféru, sú trpezliví, priateľskí a ohľaduplní a akceptujú nedostatky a chyby svojich žiakov, preukazujú nadšenie pri vyučovaní a dominuje u nich snaha poskytovať žiakom pomoc.

PEDAGOGIKA.SK, 2020, ročník 11, č. 3: 139-150

Kľúčové slová: interakčný štýl učiteľa, črtová emocionálna inteligencia.

The Teacher’s Interaction Style In The Context Of Trait Emotional Intelligence. The present study analyzes the relationship of the teacher´s interaction style and his/her trait emotional intelligence level. The verification of the relationship of these two variables was carried out using data from TEIQue-SF (Trait Emotional Intelligence Questionnaire – short form, Petrides, 2009; slovak translation Kaliská, Nábělková, 2015) and self-response Questionnaire for Teacher Interaction (Wubbels, Levy, 1993; slovak translation Gavora, Mareš, 2000) on a sample of 105 teachers (16.19% men) of elementary and secondary schools from different regions in Slovakia. Research findings suggest that the better the teacher understands his/her own feelings and is able to empathize with other people’s feelings, the more s/he can create a relaxed atmosphere during the lessons, is more patient, friendly and considerate and can accept failures and mistakes of pupils and also is more enthusiastic for the classroom atmosphere.

PEDAGOGIKA.SK, 2020, Vol. 11, (N 3: 139-150)

Key words: Teacher Interaction Style, Trait Emotional Intelligence.

Stiahnuť celý článok v PDF