Category — (1) Štúdie / Studies
Žitniaková Gurgová, Beata – Behúňová, Lucia: Stresory a syndróm vyhorenia v práci učiteľa ZŠ
Anotácia: Výskumná štúdia je zameraná na analýzu problematiky stresorov v práci učiteľa a miery syndrómu vyhorenia v práci učiteľa na základnej škole. Výskum bol realizovaný dostupným výberom na vzorke 50 učiteľov prvého a druhého stupňa základnej školy. Metodiku výskumu tvorila testová batéria pozostávajúca z dotazníka vlastnej proveniencie inšpirovanej výskumom O. Clipa a A. Boghean (2015) a C. Henniga a G. Kellera (1996) a dotazníka od A. Pines a E. Aronson (Křivohlavý, 1998) na zistenie miery vyhorenia. Za najstresujúcejšie vo svojej práci považujú učitelia najčastejšie prítomnosť žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, časté legislatívne zmeny a spoločenské ohodnotenie ich práce. Za častý prejav stresu pokladali fyzické vyčerpanie, psychické vyčerpanie, náchylnosť k chorobám, bolesti hlavy a vnútorné napätie. Priemerná miera vyhorenia bola u učiteľov – začiatočníkov (BM = 2) nižšia ako u učiteľov – pokročilých (BM = 2,7). Na základe použitia t-testu bol potvrdený signifikantný rozdiel medzi učiteľmi začiatočníkmi a pokročilými (F = 2,75; p-hodnota = 0,006). Priemerná miera vyhorenia bola u učiteľov I. stupňa ZŠ (BM = 2,72) vyššia ako u učiteľov II. stupňa ZŠ (BM = 2,16). Na základe použitia t-testu bol potvrdený signifikantný rozdiel medzi týmito skupinami učiteľov (F = 1,12; p-hodnota = 0,036).
PEDAGOGIKA.SK, 2017, ročník 8, č. 2: 92-108
Kľúčové slová: stresory, učiteľ, ZŠ, burnout syndróm, prejavy stresu, copingové stratégie.
Stressors and Burnout in Teacher´s Work at Elementary School. The research study examined perceptions of teachers upon the stress factors and the rate of burnout at the elementary teacher’s work. A sample of 50 teachers of first and second grade of primary school completed the questionnaire by our provenance inspired by research of O. Clipa and A. Boghean (2015) , C. G. Hennig and Keller (1996) and a questionnaire by A. Pines and E. Aronson (Křivohlavý, 1998). It was found that most stressful in teachers work are pupils with special educational needs, frequent legislative changes and social evaluation of their work. They were considered physical exhaustion, mental exhaustion, susceptibility to diseases, headaches and internal tensions, such frequent consequences of the stress. The average rate of burnout among teachers was – Beginners (BM 2) lower than of teachers – Advanced (BM = 2.7). Based on t-test was confirmed by the significant difference between beginners and advanced teachers (F = 2.75; p-value = 0.006). The average rate of burnout among teachers was in the teachers of first grade of primary school (BM = 2.72) higher than in teachers second grade of primary school (BM = 2.16). On the basis of the t-test was confirmed a significant difference between these groups of teachers (F = 1.12; p-value = 0.036).
PEDAGOGIKA.SK, 2017, Vol. 8 (No 2: 92-108)
Key words: stressors, teacher, primary school, burnout, consequences of the stress, coping strategies.
11 apríla, 2017 Komentáre vypnuté na Žitniaková Gurgová, Beata – Behúňová, Lucia: Stresory a syndróm vyhorenia v práci učiteľa ZŠ
Antalíková, Lenka: Výchovné správanie matiek, prosociálne a agresívne správanie detí predškolského veku
Anotácia: Výchova formuje názory, postoje a aj správanie dieťaťa. Na základe správania detí predškolského veku voči rovesníkom môžeme predpokladať ich nasledovné správanie v ďalších vývinových obdobiach, čo je spojené s možným patologickým správaním v pubertálnom období, či dospelosti. Štúdia sa preto zameriava na vzťah medzi vybranými aspektmi výchovy matiek v úplných rodinách a agresívnym a prosociálnym správaním detí v materskej škole k svojim rovesníkom. Ďalej porovnáva mieru prejavovania jednotlivých druhov správania u chlapcov a dievčat. Výskumný súbor tvorilo 28 učiteliek materských škôl a 96 matiek detí vo veku 4,5 až 6,5 roka z úplných rodín zo siedmich materských škôl v Bratislavskom kraji. Mieru používania zložiek výchovy u matiek voči svojmu dieťaťu sme zaznamenali prostredníctvom upraveného dotazníka ADOR (Matějček, Říčan, 1983) na sebavýpovede matiek. A na získanie údajov o správaní dieťaťa v MŠ sme použili Škálu sociálneho správania dieťaťa predškolského veku – učiteľská forma [PSBS-TF, The Preschool Social Behaviour Scale – Teacher Form] (Crick, Casas, Mosher, 1997). V miere prejavovania agresie a prosociálneho správania sa u dievčat a chlapcov rozdiely nepreukázali. Preukázalo sa však rozličné pôsobenie výchovy matiek na dievčatá a chlapcov. Naše hypotézy sa sčasti potvrdili. Štatisticky významné korelačné vzťahy so správaním detí sa preukázali pri prejavovaní hostility, pozitívneho záujmu, direktívnosti a nedôslednosti vo výchove matiek. Žiadny štatisticky významný vzťah so správaním detí sa nepreukázal pri autonómii vo výchove zo strany matiek. Tieto výsledky sú do značnej miery podobné ako výsledky zo zahraničných výskumov.
PEDAGOGIKA.SK, 2017, ročník 8, č. 2: 109-133
Kľúčové slová: fyzická agresia, predškolský vek, prosociálne správanie, výchova, vzťahová agresia.
Educational Behavior of Mothers, Prosocial and Aggressive Behavior of Children of Preschool Age. The education shapes the opinions and attitudes and behavior of the child. Based on the behavior of preschool children to their peers, we can expect the following behavior in other developmental stages, which is to involve with possible pathological behavior in the adolescence or adulthood. Therefore the study is focused on relationship between scales of parenting styles of mothers in complete family and aggressive and prosocial behavior of children to their peers in kindergarten. It also compares degree of manifestation of different kinds of behavior in boys and girls. The sample consist of 28 kindergarten teachers and 96 mothers of kids in age from 4,5 to 6,5 years coming from complete families in seven kindergartens in Bratislava region. Degree of using elements of parenting styles in mothers towards their children was measured by modified questionnaire ADOR (Matějček, Říčan, 1983) for self-assessment of mothers. For getting data of children behavior in kindergartens we used Preschool Social Behavior Scale –Teacher Form (Crick, Casas, Mosher, 1997). We haven‘t found a difference in degree of aggression and prosocial behavior between boys and girls. But we found different effect of mother´s parenting style on girls and boys. Our hypothesis was partially confirmed. Statistically significant correlations were demonstrated between the children´s behavior and exercising hostility, positive interest, directivity and inconsistency in parenting style of mothers. He wasn´t demonstrated statistically significant correlation between the children´s behavior and autonomy in parenting style of mothers. These results are largely similar to those of the foreign studies.
PEDAGOGIKA.SK, 2017, Vol. 8 (No 2: 109-133)
Key words: Physical aggression, Preschool age, Prosocial behavior, Upbringing, Relation aggression.
10 apríla, 2017 Komentáre vypnuté na Antalíková, Lenka: Výchovné správanie matiek, prosociálne a agresívne správanie detí predškolského veku
Beliková, Vladimíra: Metódy merania klímy v triede s výnimočným žiakom
Anotácia: Príspevok rieši problematiku merania klímy triedy v podmienkach integrácie. V súčasnosti si je škola vedomá náročnejších úloh, prudko sa zvyšujú požiadavky na vedomosti žiakov, je nutné dôsledne pripravovať žiakov do budúcnosti, sú snahy o inovácie a inovatívne metódy vo vzdelávaní. Pojmy kreativita, spolupráca, samostatnosť sú samozrejmosťou v edukácii. E. Petlák (2006) zdôrazňuje požiadavku, aby škola a učitelia nevideli napredovanie len v nových didaktických metódach, „je celý rad činiteľov, ktoré významne ovplyvňujú činnosti žiakov a ich učebné výsledky, avšak sa javí, že v reálnej výchovno-vzdelávacej práci niektoré činitele nie sú docenené, často sa považujú za samozrejmé alebo menej dôležité“. Autor naznačuje sledovať aj klímu školy a klímu triedy, a hovorí o tom, že každý dobrý učiteľ vie, že plnenie edukačných cieľov nezávisí len od vyučovacích metód, ale aj od celkovej klímy v škole a najmä v triede. V tomto príspevku sa budeme venovať najmä metódam merania klímy triedy, ktorá je v procese integrácie a domnievame sa, že inakosť, akou sa prejavuje výnimočný žiak má vplyv na inakosť triedy..
PEDAGOGIKA.SK, 2017, ročník 8, č. 1: 5-15
Kľúčové slová: Klíma triedy. Výnimočný žiak. Integrácia. Metódy merania klímy triedy.
Methods of climate measurement in class with exceptional pupil. This paper addresses the issue of measuring change class in terms of integration. At present the school is aware of the demanding tasks, dramatically increases the demands on pupils‘ knowledge, it is necessary to thoroughly prepare students for the future, the efforts on innovation and innovative methods in education. The concepts of creativity, cooperation, self-reliance are commonplace in education. Petlák E. (2006) insists that schools and teachers seen as progress in the new teaching method „is a range of factors that significantly influence the activities of students and their learning outcomes, but it appears that the real educational – educational work of some factors they are not appreciated, it is often taken for granted or less important.” Author suggests to follow the school climate and climate class and says that every good teacher knows that meeting the educational objectives depends not only on teaching methods, but also on the overall climate in the school, especially in the classroom. In this paper we will discuss in particular the methods of measuring the climate class that is in the process of integration and we believe that otherness with which manifests outstanding pupil affects the otherness class.
PEDAGOGIKA.SK, 2017, Vol. 8 (No 1: 5-15)
Key words: Climate class. Exceptional student. Integration. Methods of measuring the climate class.
16 januára, 2017 Komentáre vypnuté na Beliková, Vladimíra: Metódy merania klímy v triede s výnimočným žiakom
Lörinczová, Eva – Tomšik, Robert: Komparácia sociálnych zručností žiakov intaktných a žiakov so špeciálnymi výchovno – vzdelávacími potrebami na bežnej základnej škole
Anotácia: Žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami môžu mať v školskej triede ťažkosti pri budovaní vzťahov so svojimi rovesníkmi. Dôležitou podmienkou pre rozvíjanie pozitívnych vzťahov, participácie s rovesníkmi je disponovať relevantnými sociálnymi zručnosťami. Táto štúdia opisuje sociálne zručnosti intaktných žiakov a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Prostredníctvom upravenej posudzovacej škály (SSRS; Gresham, Elliott, 1990) sa vykonával zber dát na vzorke 105 žiakov 9. tried bežných základných škôl. Analýza sa zakladala na troch premenných: Spolupráca, Asertivita, Empatia. Výsledky naznačujú, že priemerné hodnoty sociálnych zručností intaktných žiakov sú vyššie ako u žiakov so ŠVVP a možno konštatovať, že žiaci so ŠVVP majú väčší problém s empatickými prejavmi voči svojim rovesníkom, čo môže postupne viesť k pocitom osamelosti alebo odlúčenia..
PEDAGOGIKA.SK, 2017, ročník 8, č. 1: 16-29
Kľúčové slová: inkluzívne vzdelávanie, sociálne zručnosti, žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, spolupráca, asertivita, empatia.
The comparison of social skills between intact pupils and pupils with special educational needs in mainstream primary schools. When pupils with special educational needs are trying to build relationships with their classmates, they may encounter some difficulties. In this context, an important condition for the development of positive relationships and participation with peers is to possess relevant social skills. Hence, the present study concentrates on the social skills of intact pupils and pupils with special educational needs. The data were collected through modified Assessment scale (SSRS; Gresham, Elliott, 1990). The research sample consisted of 105 students in 9th grade of Slovak mainstream primary schools. The results were analyzed on the basis of the following three variables: Cooperation, Assertiveness, and Empathy. The results proved that intact pupils reached higher average value of social skills than pupils with special educational needs and it can be concluded that students with special educational needs have greater problems with empathic behavior when interacting with their peers which can gradually lead to the feelings of loneliness or separation.
PEDAGOGIKA.SK, 2017, Vol. 8 (No 1: 16-29)
Key words: inclusive education, social skills, pupils with special needs, cooperation, assertion, empathy.
16 januára, 2017 Komentáre vypnuté na Lörinczová, Eva – Tomšik, Robert: Komparácia sociálnych zručností žiakov intaktných a žiakov so špeciálnymi výchovno – vzdelávacími potrebami na bežnej základnej škole
Minárechová, Michaela: Organizácia režimu dňa v školskom klube detí
Anotácia: Rok 2013 priniesol zmenu v činnosti ŠKD v sústave výchovno-vzdelávacích zariadení. Zmeny v zákone č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) týkajúce sa vypustenia školských stredísk záujmovej činnosti zo školských výchovno-vzdelávacích zariadení a ich transformácia na centrá voľného času priamo zasiahli do činnosti školských klubov detí. Príspevok poukazuje na to, ako sa tieto zmeny, ktoré priamo vyplývajú z úpravy školského zákona, dotýkajú organizácie činností v režime dňa ŠKD. Okrem toho predostiera návrh možných riešení a odporúčania do praxe týkajúce sa uvedenej problematiky.
PEDAGOGIKA.SK, 2017, ročník 8, č. 1: 30-38
Kľúčové slová: režim dňa, školský klub detí, tematické oblasti výchovy, záujmová činnosť.
Organization of the day in school clubs for children. The year 2013 has brought a change in the activities of school club in the system of educational institutions. The club of leisure-time activities were removed from school educational institutions and transformed into leisure centres by act No. 245/2008 Coll. about education (the Education Act). These changes have affected the activities in the out of school clubs. In the article, we point out to the changes relating to the organization of activities in the regime of day in out of school clubs. We also make proposals for possible solutions and recommendations for the practise.
PEDAGOGIKA.SK, 2017, Vol. 8 (No 1: 30-38)
Key words: regime of day, out of school clubs, thematic areas of education, leisure time activities.
16 januára, 2017 Komentáre vypnuté na Minárechová, Michaela: Organizácia režimu dňa v školskom klube detí



